wšetko čo ma bawi...

Čakám... Čakám na lásku, ktorá neexistuje. Čakám a dúfam, že možno niekde tu je. Chcem ju nájsť, no je to ako hľadať rybu na púšti. Zbytočné a nemožné... Kedy ma už pocit smútku opustí? nie som hádam až tak iná, že sa šťastie neunavý a sadne na mňa nie je predsa moja vina... Alebo áno...? Každú noc mi slza steká po líci, plačem a srdce zabalené v krabici s nápisom NEOTVÁRAŤ je čoraz menšie a blúdi po ulici, kde strach a bolesť vládnu nad všetkým, prosím, volám, nech sa vráti, no nemá za kým...