wšetko čo ma bawi...

Zakryla som si moje, ešte vlhké ústa, ktoré pred chvíľou pocítili chlad pohára plného sektu. povedala som snáď niečo zlé? Ostych sršal z mojej tváre, či som vinná to len sám Boh vie. Neodvážim sa byť smelá. Stojím, čakám, počúvam... Prázdnota sa zmocnila môjho tela. Nie som celá. Niečo mi chýba, no aj tak nezúfam. Ostala som stáť uprostred a vnikol do mňa ten zvláštny, bolestivý pocit. Zabodli sa do mňa tisíce cudzích očí. Čo sa teraz bude diať? Rozmýšľam hlavou, lebo srdce odmietlo premýšľať. A tak som len zavrela oči, zhlboka sa nadýchla a pocítila nevoľno. Možno z toho, že svet sa točí. Som odsúdená na zánik, kôli vlastnej vôli. A nepomôže mi už nik. Prečo vina tak strašne bolí?