wšetko čo ma bawi...

Zafúkal vietor a oblaky sa spojili dovedna, aby vytvorili tmavú plachtu, do ktorej zahalia deň. Prekvapilo ma to, veď doobeda nebo nieslo zlatistú pochodeň. Ako temné znamenie priletelo zopár vrán. Niekomu sa práve otvorila jedna z nebeských brán. Pre niekoho prišli si už anjeli, z oblakov zleteli a odnášajú dušu človeka. (rodina narieka) No oni za to nemôžu, to Boh ich poslal plniť svoje poslanie, keď život skončí, odniesť dušu, staré trápenie... Ach už zvoní umieračik. Ten človek musel mať pekný život, na oblohe ani mráčik a všetci v čiernom odetý. A zrazu... Čo to každí počuje? Detský plač... "Sláva!" Všetci volájú. To je predsa zákon sveta: Jeden život odíde, druhý dostane do daru dieťa.