wšetko čo ma bawi...

Ešte mi po brade kvapká nedospelosť. Som úplne obyčajná, no cítiť zo mňa istú zrelosť. Som ako nesmelo červenajúce sa jablko, ktoré čaká na poriadnu dávku letného tepla. nie som slabá ako fialka, čo pri nedostatku vody náhle zvädla. Viem čo chcem a idem za tým. Riziko preľudnenia je, že sa v dave možno stratím. Možno sa potknem a oškrem si kolená. Ja však vstanem, pôjdem ďalej tam, kde sa tráva zelená, kde spev vtákov znie jak pieseň nebeská, kde mi v ceste nebudú prekážať žiadne poriská... pôjdem tam, kde sa srdce moje pýta, pôjdem tam, kde ma sladkosť zeme víta s otvorenou náručou. Pôjdem domov...